Nech sú tieto Vianoce presne také, aké ich máme najradšej - pokojné, plné lásky a tepla domova. Kúzlo detských Vianoc si nesieme v sebe celý život. Zastavme sa, zaspomínajme.

Čarovné vianočné zvyky a tradície.

Každá krajina, každá rodina skrýva množstvo tradícii a zvykov. Spravidla preberáme časť zvykov z pôvodnej rodiny a potom si vytvárame vlastný vianočný rituál. U nás doma sa miešajú zvyky z môjho krásneho rodného kraja pod Poľanou – z Detvy a z rodnej  Moravy  manželovej mamy. Dnes s láskou na rodičov spomíname.

Z našich vianočných rituálov (určite nielen našich) spomeniem aspoň pár. Večera začínala prípitkom a želaním krásnych sviatkov, čo spravidla robil najstarší člen rodiny, otec. Pokračovali sme medom a oblátkou. Moja mama mne a bratovi urobila na čelo oblátkou s medom krížik, aby som sa páčila chlapcom a brat dievčatám. Neprijímali sme to s ochotou, vôbec sa nám nepáčilo mať med na čele. Dnes je to náš  milý, úsmevný detský príbeh Vianoc. Aj dnes začína štedrú večeru otec, o generáciu mladší. Ako predjedlo nemôžu chýbať makové opekance a musia byť dobre makové. Traduje sa „koľko maku, toľko šťastia“. Šťastie sa predsa očakáva v každej rodine. Na náš vianočný stôl patrí rybacia polievka – Halászle. Ako sa dostala do našej slovenskej rodiny? Zrejme veľmi, veľmi dávno, v čase, keď bol manželov otec inšpektorom finančnej stráže na maďarskej hranici. Niekedy ju vystrieda šošovicová polievka. Symbolizuje zdravie, hojnosť, krásu a úspech. Bez zemiakového šalátu a vypraženého kapra by veru nešlo. Nemôžu chýbať ani typické vianočné koláčiky a medovníčky. Postupne sa to  dostáva na stôl prestretý slávnostným vianočným prestieraním. Niečo ukryjeme aj pod obrus. Prezradím, šupinky z kapra a bankovky, aby v rodine nechýbalo šťastie a peniaze (tak trochu to istíme) a potom už čakáme...

Po večery sa tešíme na rozbaľovanie darčekov. Obdarovanie robí radosť každému, obdarovanému, ale aj darcovi. Je úžasné, ak sa nám podarí prekvapiť, radosť nechýba na obidvoch stranách. Sviatočnú atmosféru umocňujú vianočné piesne a koledy. Rozhodne nemôže chýbať najkrajšia vianočná pieseň známa po celom svete.

 

Príbeh najkrajšej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc...

Možno práve teraz je vhodný čas spomenúť zaujímavý príbeh 207 ročnej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc... Poznáme jej príbeh?

Snažila som sa vyhľadať, čo najviac informácii, v niečom sa zhodujú, v niečom sa trochu odlišujú, ale podstata príbehu je rovnaká. Pokúsim sa tento krásny a zaujímavý  príbeh prerozprávať. Ak ho poznáte možno  ma doplníte.

„Vianoce 1818,  vznik piesne sa spája s tragédiami a nádejou kňaza Josepha Mohra. Pieseň Tichá noc, svätá noc prvý raz odznela v kostole sv. Mikuláša v Oberdorfe, keď kaplán  J. Mohr  zistil, že myši prehrýzli  mechy na orgáne, ale o tom trochu  neskôr.

Teraz sa pokúsim vrátiť v čase a prerozprávam príbeh od začiatku. Začiatok príbehu pochádza zo Salburgu, z Rakúska a spája sa s mladou sirotou Annou. Nemala žiadnu rodinu, žila sama, a do povedomia ľudí sa dostala vďaka tomu, v čom bola dobrá, v tkaní. Jedného dňa spoznala vojaka, ktorý bol prevelený do Salzburgu, boli priatelia, ale Anna sa zaľúbila. Otehotnela a 11.decembra 1792 porodila chlapčeka, ale vojak ich opustil. Anna, napriek veľmi nepriaznivej situácii dala chlapčekovi meno Joseph a priezvisko po vojakovi Mohr. Miestny farár zistil u jej syna, že je bystrý a má  vynikajúce spevácke schopnosti. Anna urobila všetko preto, aby vďaka jej obchodu s tkaním mohla dať svojmu synovi vzdelanie.

Joseph Mohr bol pridelený ako asistent pastora Kostola sv. Mikuláša v Oberndorfe, pár kilometrov na severozápad od jeho rodného mesta Salzburg. Tu sa stretol s Franzom Grúberom, ktorý sa zaujímal o hru na orgáne a na gitare. Ich stretnutie bolo osudové. Text piesne napísal v roku 1916 Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber  pred Vianocami 1818 skomponoval k jeho básni melódiu.

Pieseň sa okamžite stala veľmi populárnou, hoci bola prvýkrát predstavená iba v sprievode gitary, dôvod vieme: myši prehrýzli mechy na orgáne. Pieseň bola jednoduchá, potešujúca srdce, hodila sa ku vzniknutej situácii a rýchlo sa šírila po celom Rakúsku. Vtedajší kráľ Pruska, Frederick Wilhelm IV. počul pieseň v berlínskom cisárskom kostole v 1853 a nariadil, aby sa spievala po celom kráľovstve na vianočných sprievodoch a službách. Kráľ Frederick Wilhelm IV. bol zvedavý, kto zložil túto skladbu, preto na jeho popud hľadali otca Josepha Mohra a jeho dobrého priateľa Franza Grubera, skutočných autorov. Úloha nebola ľahká obidvaja boli obyčajní, neznámi ľudia. Navyše Jozeph Mohr zomrel už v roku 1848 vo veku 56 rokov na tuberkuĺózu. Jeho priateľ Franc Gruber sa dožil 76 rokov."

Tichá noc je považovaná za symbol pokory, ľudskosti a mieru. Kolede sa dostalo dokonca aj zvláštneho ochranného statusu od organizácie UNESCO. V roku 2011 bola zaradená do Zoznamu nehmotného kultúrneho  dedičstva Rakúska.“

Možno si spomenie na príbeh aj tieto Vianoce, keď zaznejú prvé takty a slová nádhernej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc.

Milí čitatelia, milí návštevníci portálu I60.cz, želám Vám krásne Vianoce, sviatky lásky a pokoja, nech každú bolesť zahoja. V kruhu najbližších tešte sa spolu, keď budete zasadať k Štedrovečernému stolu.