Chcete sa so mnou po druhý raz poprechádzať svetom bájok, ktoré nesú v sebe posolstvo pre ľudstvo? Dnes to bude o líške a strapci hrozna. Možno to bude podnet pre zamyslenie a možno iba pre pobavenie.

Bájka o líške a strapci hrozna

Čo sa stalo?

Krásny slnečný deň. Líška bežala cez pole, uši mala nastražené, ale nezachytila žiadne nebezpečenstvo. Pravdou je, že  ju ľudia nemali radi, mala sa prečo obávať. Zrazu natrafila na krásny vinič. Dlho obdivovala plné strapce, z ktorých sa na ňu priam usmievali zrelé bobule hrozna.

„Aké prekrásne ovocie!“ výskala. „Aké voňavé strapce plné bobúľ sladučkých ako med! Ešte nikdy som nevidela takéto lákavé hrozno!“

"Uchmatnem si z nich, kým príde gazda," pomyslela si líška. Vinič narástol do výšky, a tak ani najnižší strapec nebol pre ňu v dosahu. Naťahovala sa za ním, ako len vládala, ale zbytočne. Nadskakovala, aby ho dosiahla, ale darmo hopkala, nič tým nedosiahla. Vrčiac od zúrivosti zacúvala, rozbehla sa, vyskočila do vzduchu a klapla mocnými čeľusťami. Zasa sa minula! Vyla od zlosti a skúšala to znova a znova. Celú hodinu behala a skákala, no hrozno nedočiahla. Napokon sa vzdala, spusteným chvostom sa odtiahla  preč. "Veď ja to hrozno vlastne vôbec nechcem," mrmlala si pre seba. „Určite je kyslé a zlé."

Čo z toho vyplýva?

Líška nedosiahla, čo chcela, následne podľahla falošnému hodnoteniu situácie, dospela k sebaklamu. Bagatelizovala svoj pôvodný cieľ, úsilie dostať sa k hroznu radšej predstierala, že o  hrozno nestojí.

Poučenie: Za podceňovaním situácie sa môže skrývať vlastná neschopnosť a závisť. Keď niekedy nemôžeme získať to, čo sme chceli, tvárime sa, že sme o to vlastne vôbec nestáli. Takto postupujú závistlivci, neraz predstierajú, že sa im to, čo nemôže byť ich vlastne ani  nepáči. Falošná to útecha!

Možno ste si práve teraz spomenuli na podobnú príhodu, kedy ľudia vo vašom okolí niečo veľmi chceli, nakoniec svoju túžbu popreli, ako táto falošná líška. Možno sa v debate podelíte o skúsenosti.

Zdroj: Ezopove bájky, knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Preložila: Jindra Hermanová.

Poznámka: Môj upravený autorský príspevok zo dňa 23.10.2024, pod pseudonymom Anina