V tomto akademickom roku navštevujem druhý ročník odboru: Letom svetom, alebo cestujeme za históriou. Prvý ročník sme začali Hodvábnou cestou a pohľadom do niektorých krajín na tejto ceste.Tento raz som sa nechala inšpirovať Mongolskom a Džingischánom, najväčším tvorcom ríše.
Z histórie sa dozvedáme, že v mladosti ho zajal nepriateľský kmeň. Útekom zo zajatia začala jeho cesta od negramotného, bezmocného zajatca až k jednému z najmocnejších ľudí histórie. V roku 1206 ho zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo za veľkého chána, „vládcu vesmíru“ – Čingischána (mongolská výslovnosť). Jeho život je popretkávaný legendami.
Hodvábna cesta a Mongolsko je veľmi zaujímavé a jeho poznávanie inšpiratívne. Ibaže opäť siahnem po povesti. Tento raz o Džingischánovi a jeho sokolovi.
Džingischán a jeho sokol
História sokoliarstva siaha do dávnej minulosti, za jeho kolísku sú považované stepi strednej Ázie. Sokoliarsky lov sa dedil z pokolenia na pokolenie. Inak tomu nebolo ani za čias vládnutia Džingischána. Sám vládca veľmi rád chodil na poľovačky, jeho družinu tvorili sokoliari so svojimi cvičenými dravcami.
Raz, keď sa veľký chán - Džingischán rozhodol opäť usporiadať poľovačku jeho družina mala luky a šípy, ale on si zobral iba svojho najobľúbenejšieho sokola. Tento deň družina nič neulovila. Sklamaný neúspechom da pokyn na ukončenie lovu. Sám pokračoval v ceste iba so svojim sokolom. Vták vzlietol, zakrúžil vo vzduchu a zamieril k priepasti. Džingischán sa zdržal v lese dlhšie, ako plánoval. Napokon ho zmoril smäd a únava. Bolo horúce leto a všetky potôčky boli vyschnuté. Zrazu zbadal, že z vysokého brala vyteká pramienok vody. Zložil sokola z predlaktia, vzal malý strieborný pohár a naplnil ho vodou. Keď sa chcel napiť sokol vzlietol a vymrštil mu pohár s vodou. Džingischán sa rozzúril, ale bol to jeho najobľúbenejší vták. Možno aj vtáka morí smäd. Opäť chytal vodu, ale situácia sa zopakovala. Sokol mu pohár opäť vymrštil. To už nemohol tolerovať, čo ak by to niekto pozoroval. Tento raz odpásal meč, vzal do ruky kalich a naplnil ho vodou. Jedným okom sledoval prameň a druhým sokola. Keď bolo v pohári dosť vody chcel sa napiť, ale sokol opäť k nemu vzlietol. V tom okamžiku mu Džingischán jediným úderov rozťal hruď. V tej chvíli prameň vyschol. Džingischán si chcel uhasiť smäd, vyšiel na bralo a hľadal miesto odkiaľ prameň vyvieral. Na svoje veľké prekvapenie našiel studničku plnú vody a v nej plávala zdochlina najjedovatejšieho hada. Keby sa bol vody napil, už by nebol medzi živými.
Džingischán sa vrátil do tábora s mŕtvym sokolom v náručí. Poddaným prikázal vyhotoviť jeho zlatú podobizeň. Na jedno z krídel dal napísať nasledovné slová:
„Aj keď váš priateľ urobí niečo, čo sa vám nepáči, robí to pre vaše dobro a zostáva vašim priateľom“
Na druhé krídlo dal napísať:
„Každý čin, ku ktorému nás dohnal hnev a zlosť je odsúdený na neúspech.“
Na záver ešte pridám jedno slovenské príslovie: „Hnev a jazyk drž na uzde.“
Zdroj: Ako rieka plynie... Úvahy a zamyslenia z rokov 1998-2025, Paulo Coelho
